Montenegro Velika plaža - Ulcinj Veľká pláž - Ulcinj Crna Gora
Saturday the 15th - Montenegro Coupon

Cetinje

Mesto leží na úpätí pohoria Lovćen, v kotline Lovćenski dolac (700 m n.m.). Do r. 1918 bolo hlavným mestom samostatného čiernohorského kráľovstva, teraz je duchovným a kultúrnym centrom Čiernej Hory. Rozkladá sa na okraji rozsiahleho kamenného krasového mora, 45 km západne od Podgorice, 29 km severovýchodne od Budvy.

V r. 1482 tu vybudoval svoje nové sídlo čiernohorský vládca Ivan Crnojević, keď bol stále pod stupňujúcim sa tlakom Turkov nútený opustiť svoje sídlo. Nové sídlo hrad Žabljak na Skadarskom jazere si vybudoval vo vnútrozemí. To dostalo pomenovanie podľa riečky Cetiny.
Cetinje
Cetinjský kláštor

Cetinje bolo po stáročia miestom, kde se organizoval boj čiernohorcov za slobodu. Keď sa koncom 17. stor. podarilo Turkom preniknúť až do Cetinje, vyhodili čiernohorskí strážcovia do povetria svoje náboženské a politické stredisko, sídlo čiernohorských vládcov - kláštor Crnojevićov (Manastir Crnojevića) v Cetinji, aby nepadol do tureckých rúk (vládcovia - vladykovia boli cirkevnou a svetskou hlavou Čiernej Hory). Po vyhnaní Turkov z Cetinje nebol kláštor obnovený. Začiatkom 18. stor. bol vladykom Danilom postavený nový kláštor pomenovaný Cetinjský kláštor (Cetinjski manastir), ktorý bol pre stále turecké nebezpečenstvo dlho jedinou stavbou v meste. Slúžil najmä ako rezidencia čiernohorských vladárov. Je to i sídlo najvyššej hlavy pravoslávnej cirkvi, vladykov. Až za Petra II. Petrovića Njegoša v 1. polovici 19. stor. sa začalo s budovaním skromného jadra mesta. Okrem toho bolo postavené i Njegošovo sídlo, palác zvaný Biljarda - Gulečník. Njegoš bol totiž milovníkom gulečníka v Čiernej Hore úplne neznámeho. Dal si ho doviesť z Viedne do svojej rezidencie v ktorej skromne obýval len pár miestností. Väčšinu v nej obsadzovali štátne úrady a ďaľšie institúcie. Sídlila tu i Njegošova osobná garda a bola tu i vývarovňa pre pútnikov.

K intenzivnému rozvoju mesta mohlo prísť až po Berlínskom kongrese v r. 1878, kde bola aj formálne uznaná nezávislosť čiernohorského štátu a Turci museli opustiť krajinu. Bol vybudovaný nový kniežací palác, školy, divadlo, obytné budovy, nemocnica, budovy diplomatických misií európskych štátov (teda vyslanectiev).

Najstaršou cetinjskou stavbou je Valašský kostol (Vlaška crkva), ale súčasný vzhľad má z 19. stor., kedy bol obnovený. Koncom 19. stor. bol jej areál oplotený hlavňami pušiek (bolo ich celkom 1 550 ks), ktoré boli ukoristené Turkom v oslobodzovacích bojoch v 2. polovici 19. stor.

Cetinjský kláštor (Cetinjski manastir) na okraji mesta je stavbou kultu Čiernohorcov. Tento pôsobivý stavebný komplex bol sídlom čiernohorských vládcov od 18. stor. až do postavenia Biljarda, ako aj sídlo vládnych úradov. Pre zdôraznenie kontinuity so zrúcaným sídlom Crnojevićov, kláštorom Crnojevićov v Cetinji boli k nemu pristavané niektoré stavebné články zo zničeného kláštora. Typické pre tento komplex sú dvojposchodové trakty, t.j. mníšske cely, vstavané priamo do skalného masívu. Súčasťou kláštora je aj jednoduchý mariánsky kostol, ďalej dominantná zvonica, hradby a cintorín. V ubytovacej časti je dnes umiestená klenotnica, kde sú umiestnené mimoriadne cenné umelecké predmety okrem i. aj jeden exemplár Oktoihu - Osmiglasniku z roku 1494, t.j. prvej juhoslovanskej knihy v cyrilike, vytlačenej v tlačiarni v Obode), ďalej cenné dokumenty a mimoriadny exponát - relikvie maltézkeho rádu johanitov. Aj dnes je kláštor sídlom metropolitu, t.j. hlavy čiernohorskej pravoslávnej cirkvi. Kláštor bol aj mauzoléom dynastie Petrovićov.

Njegošovo sídlo, Biljarda, stojí v centre Cetinje. Jednoposchodová budova, ktorá má podobu opevneného zámku, pôvodne s olovenou strechou. Táto bola v dobe najintenzívnejších bojov s Turkami, spolu s olovenou sadzbou Njegošovej tiskárne roztavená na zbrane. Dnes je v nej Njegošové múzeum venované mimoriadnemu postaveniu čiernohorských dejín (jeho básnické dielo, osobné predmety, dokumenty, portréty, umelecké diela vzťahujúce sa na jeho osobu). V južnej časti areálu Biljardu je vo zvláštnom pavilóne umiestnená reliéfna mapa Čiernej Hory (v mierke 1:10 000), ktorú vytvorili za rakúskej okupácie v čase 1. svetovej vojny rakúski odborníci.

Neďaleko Biljardu sa nachádza tzv. Ćipur, t.j. miesto, kde stojí mariánska dvorná kaplnka Nikolu I. Bola postavená na základoch historického kláštora Crnojevićov, ktorý vybudoval po ústupe zo Žabljaku v r. 1484 čiernohorský vládca Ivan Crnojević ako svoje sídlo. Keď po 200 rokoch Čiernohorci sami vyhodili kláštor do povetria, aby sa nedostal po vpáde do rúk Turkom, ktorí ho následne úplne zničili. Dnes sú jeho pozostatky po archeologickom prieskume zakonzervované. V kaplnke je pochovaný aj Ivan Crnojević a kráľ Nikola.

Veľmi dekoratívou stavbou zo zač. 20. stor. je Vládny palác (Vladin dom), postavený pre potreby vlády a správnych úradov za čiernohorského kráľovstva. Dnes je tu Historické múzeum (Istorijski muzej Crne Gore), ktoré sústreďuje prevažnú čásť exponátov spojených s čiernohorskou vojenskou históriou (zbrane, trofeje, vyznamenania, dokumenty a iné). V Umeleckom múzeu (Umjetnički muzej Crne Gore) sú prevažne obrazy juhoslovanských maliarov. Cenná je tiež zbierka ikon.

V paláci, ktorý si ako sídlo postavil v 2. polovici 19. stor. vládnuce knieža Nikola I. (Palác - dvor kralja Nikole I. Petrovića). V súčasnosti tam sídli Štátne múzeum Čiernej Hory (Državni muzej Crne Gore).

Medzi budovami historických zahraničných misií - vyslanectvá (miestne legacije) vynikajú hlavné budovy turecké, talianske a anglické misie. Boli postavené po medzinárodnom uznaní Čiernej Hory v r 1878. Celkom bolo týchto zahraničných vyslanectiev dvanásť.

Pre zahraničného návštevníka je obzvlášť zaujimavé Etnografické múzeum Čiernej Hory (Etnografski muzej Crne Gore), ktoré sídli v bývalej budove srbského vyslanectva. Obsahuje exponáty, ktoré nie je možné nikde vidieť a sú zamerané na každodenný život čiernohorcov v minulosti: spôsob obživy, bývanie, najcenejšie sú drahocenné kroje z rôzných krajov Čiernej Hory. Sú až prepychovo vybavené a niekedy predstavovali najväčší, mnohokrát jediný majetok Čiernohorcov. Neodmysliteľnou súčasťou mužských krojov boli aj zbrane.

Len 15 minút od stredu mesta sa nad Cetinským kláštorom nachádza vyhliadka Orlí kras (Orlovi krš) s mauzoléom zakladateľa dynastie Petrovićov, vladyku Danila (17. až 18. stor.), mauzoléum pochádza z konca 19. stor.

Moderné sochárske umenie reprezentuje v Cetinji socha najvýznamnejšieho predstaviteľa rodu Crnojevićov - Ivana Crnojevića.

K veľkým škodám došlo v Cetinji v r. 1986, keď po výdatných daždoch začala voda stúpať krasovým podložím a zaplavila mesto do výšky niekoľkých metrov.

couponcodeshosting