Risan

Mestečko, prístav, malé kúpele (liečia sa tu kostné ochorenia) a letovisko v Risanskej zátoke boky 26 km na severovýchod od mesta Herceg-Novi, pri úpätí Orjenu. Leží v mieste, kde v staroveku ústila na pobrežie dôležitá komunikácia z vnútrozemia. Jedna z najstarších osád na jadranskom pobreží - podľa povesti ju založil bájny kráľ Kadmos so svojou ženou Harmóniou. Risan, pôv. Rhizon, bol strediskom ríše Ilýrov, kmeňa Dalmátov (aj Delmátov)*, jej hlavným oporným bodom a prístavom, sídelným mestom panovníkov, predovšetkým poslednej vládkyne, bojovnej kráľovnej Teuty. Za Ilýrov bola v Risane najstaršia mincovňa na pôde Čiernej Hory. Z tohto obdbia pochádzajú zvyšky kyklopského muriva. Z čias rímskej nadvlády sa zachovali cenné predmety, predovšetkým základy rímskej mestskej vily s mozaikami z 12. stor. Ústrednú postavu najkrajšej z nich (v jednej zo spálni) tvorí boh spánku Hypnos. Vykopávky sa nachádzajú hlavne na lokalite Carine,** kde bol podľa povesti i Teutin palác. Aj v mori pri pobreží vidno zvyšky zatopených antických stavieb. V posledných rokoch sa Risan začal rozvíjať i ako letovisko.

Perast

Svetovú slávu námorníkom z Boky kotorskej získali nebojácni Perašťania. Už v 14. storočí tu bola lodenica, v 17. storočí prvé slovanské námornícke učilište.

Mestečko a príjemné letovisko v boke, oproti úžine Verige, 4 km na juh od Risanu, na úpätí Ilijinho brda (873 m). Chránený pamiatkový komplex. Do 60. rokov 20. stor. zanedbávané, takmer rozpadávajúce sa starobylé mestečko sa začalo rozvíjať pred 40 rokmi najskôr ako výletný cieľ, potom ako letovisko. Niektoré stavby čiastočne opravili, niektoré iba konzervovali. R. 1979 postihlo Perast citeľné zemetrasenie - stavby nahlodané zubom času sa zrútili. Niektoré z nich však už obnovili, na ďalších sa pracuje, o niektorých sa rozhodovalo, že ich vzhľadom na ohromné škody budú iba konzervovať. Dnes je Perast opäť hodne navštevovaný.
V 17. a 18. stor. bol významným strediskom moreplavby. Od 16. stor. bol sídlom chýrnej súkromnej námornej školy. Do tejto školy k vynikajúcemu moreplaveckému odborníkovi Markovi Martinovičovi poslal cár Peter Veľký na odporúčanie Benátskej republiky svojich 17 dôstojníkov - budúcich organizátorov ruskej plavby po mori, aby sa naučili všetkým vtedajším poznatkom a tajom moreplavby. Perastskými rodákmi boli i niektoré známe osobnosti v moreplavbe, napr. admirál ruského baltského loďstva za Petra Veľkého, Matija Zmajevič. Hospodárska prosperita Perastu sa skončila rozmachom obchodu na Atlantiku. Turkom sa ho nikdy nepodarilo dobyť, i keď sa o to niekoľkokrát pokúšali, vždy s mnohonásobnou presilou.
Väčšina stavieb Perastu je baroková, s prvkami doznievajúcej renesancie. Tunajšie paláce a domy na nábreží a na rovnobežných uliciach nad ním (spojených schodišťami) budovali bohatí majitelia lodí v 17. a 18. stor. V najkrajšom, paláci Bujovičovcov je dnes Múzeum Perastu (Muzej grada Perasta), ďalej budova námornej školy Nautika, v ktorej je Námorné múzeum (Pomorski muzej), palác Zmajevi-čovcov (aj Biskupija) s kaplnkou - mauzóleum rodiny Zmajevicovcov - a zvonicou. Benátsku pevnosť na Ilijinom brde s kostolíkom vyhľadávajú turisti pre pekný výhľad.
Okolie:
Dva malebné ostrovčeky oproti Perastu, Sveti Djordje a Gospa od Škrpjela. Prvý je prírodný, s kostolom naposledy prestavaným v tomto stor.; pri kostole je perastský cintorín. Druhý ostrovček umelo navŕšili predovšetkým námorníci, ktorí po šťastnom návrate z plavby vhodili vždy do mora trochu kamenia a piesku, až vznikol dnešný ostrovček. Je na ňom barokový pútnický mariánsky kostol z 18. stor. Možnosť výletov z Perastu - scenéria je veľmi malebná.

*Podľa názoru niektorých vedcov je názov odvodený od slova dalma, pastvina pre ovce.
**V Risane uskutočňoval koncom 19. stor. vykopávky aj anglický archeológ Sir Arthur Evans, ktorý neskôr získal svetovú slávu svojimi vykopávkami na Kréte v Knósse.

O bohatstve, sláve a veľkosti mesta podáva dnes dôkaz múzeum: zlaté čaše a predmety z pozláteného striebra, rôzne odevy, kompasy a obrazy placetníc zmietaných víchrom, zástavy, meče a kríže, fresky a olejomaľby, básne a rukopisy, erby na plátne i v kameni, hodvábne výšivky a ozdoby z ametystu a rubínu. Perast ustavične vystavený slnku a chránený pred severným vetrom má dobré podnebie. Z diaľky z morskej hladiny sa troška stráca chátranosť striech, biednosť domu na ktorom si "pochutnáva " zub času. Aj brečtan milostivo zahaľuje rozmrvené múry, takže z nich vidieť len okná a balkóny. Do bujnej stredomorskej zelene sa ponára kameň rozkvitnutý zásahom šikovnej ľudskej ruky. Medzi obyvateľmi sa tradujú viaceré povesti:

• o granátnikovi, ktorý neštasnou náhodou vystrelil do okna a zabil svoju milú a potom sa spolu s ňou dal pochovať do hrobu.
• o šľachticovi, ktorý z balkóna svojho nového paláca zhodil dolu staviteľa, lebo ten sa chválil, že môže vystavať ešte krajší.
• o Peraštianke, ktorá dve desaťročia nespustila oko z obrazu svojho milého a čakala, kým sa vráti z mora a potom oslepla...

S povesťou sa spája aj zaujmavý ostrovček Gospa od Škrpjela pred Perastom, na mieste ktorého boli v 17.storočí potopené lode naplnené kamením. Každý rok 22. júla sa sem preto na člnoch prevezú kamene a hádžu do vody okolo celého ostrovčeka, aby odolal morským vlnám. Spolu s ďaľším ostrovčekom Sv. Djordje sú obľúbeným výletným miestom a jednou z najkrajších prírodných scenérií. A to, čo na nich vytvorila ľudská ruka (obrazy Tripa Kokoľa v kostolíku a predmety v malom múzeu), je iba prídavkom k celkovej malebnosti Perastu a jeho okolia.

• Predch.
• Nasl.