Lovćen
Národný park Lovćen sa rozkladá v centrálnej a najvyššej časti horského masívu a zaberá plochu asi 62 km2. Zo západu a severu ho ohraničuje dopravná cesta Kotor - Cetinje, od východu Cetinjské polje a od juhu dopravná cesta Cetinje - Budva. Jeho reliéf formovaný ľadovcovou činnosťou a krasom je veľmi rozmanitý. Časť je pokrytá bukovými lesmi a machom. Vysokohorské pastviny sa striedajú s rozvinutým krasom, ktorý je reprezentovaný hlbokými zrázmi, dierami, jaskyňami a priepasťami. Napriek tvrdým horským klimatickým podmienkam tu rastie okolo 300 druhov rastlín z toho mnohé sú ľadovcové relikty, alebo endemity.
Najvyššou horou Lovćenu je Štirovnik s 1749 m (na jeho vrchole je televízna veža). Druhý je Jazerský vrch (Jezerski vrh) s n. v. 1660 m.
Pre čiernohorcov je Lovćen posvätným pohorím, symbolom národnej čiernohorskej identity a štátnosti. Najväčšiu historickú hodnotu predstavuje mauzoléum Petra II. Petrovića Njegoša na Jazerskom vrchu. Z Cetinje je vzdialené 21 km.
Peter II. Petrović Njegoš je najvýznamnejšou postavou čiernohorských dejín ako vládca, vladyka, veľký štátnik, mysliteľ a básnik. Njegošovo dielo, najmä Horský veniec je v Čiernej Hore stále živý, aj keď od Njegušovej smrti uplynulo viac ako 150 rokov.
Podľa čiernohorskej tradície si Njegoš želal byť pochovaný na Lovćene, ale nie na jeho najvyššom vrchole. Bol presvedčený, že Čierna Hora bude mať na čele ešte významnejšiu osobnosť ako je on sám, ktorá bude mať právo odpočívať na najvyššej hore. Vojnové udalosti v Čiernej Hore do oslobodenia od Turkov v r. 1878, ako aj ďaľšie prekážky spôsobili, že telesné pozostatky Petra II neboli pochované na mieste, ktoré si vybral. Až v r. 1974 bolo dostavané miesto jeho definitívneho posledného odpočinku - mauzoléum na Jazerskom vrchu. Autormi architektonického riešenia boli sochár Ivan Meštrović a architekt Harald Bilinić. Plošina s mauzoléom sa nachádza vo výške 1580 m a vedie k nemu 426 schodov, čiastočne tunelom. Dominatou interiéru mauzoléa je socha Petra II. nad ktorým sa týči ako symbol slobody orol s rozprestretými krídlami.
Sochu vytvoril podľa Meštrovićovho návrhu sochár Andrij Krstulović. Njegoš je uložený v krypte pod mauzoléom, odkiaľ je jedinečný výhľad až k talianskému pobrežiu.
Pre vstup k lovćenskému mauzoléu má prvoradý význam cesta z Cetinje k mauzoléu, na ktorej vo vnútrozemí nadväzuje cesta z Podgorice do Cetinje a z Kotoru do Cetinje. Pri ceste z Cetinje k Jazerskému vrchu sa nachádza malé výletné miesto Ivanova Korita ve výške 1255 m n.m., kde v minulosti stavali zimné sídlo Crnojevićov (dnes len torzo). Dookola bývali pastviny pre letné pasenie dobytka a salaš. Na Ivanových pozemkoch bola chata využívaná na klimatické ozdravovacie pobyty. Teraz je v neobývateľnom stave, plánuje sa však jej obnova. Veľmi oblúbený bol výdatný prameň. Vysokohorskí turisti od prameňa podnikajú výstup k mauzoléu (2 a pol hod.).
V oblasti horstva v súčasnej dobe sú tri značkované turistické cesty. Okružný chodník je dlhý 12,7 km (Palac - Treštenik –Šancevi -Koložun - Vjetreni Mlin - Dolovi - Palac). Dva chodníky vychádzajú z Ivanových Korit: Ivanova Korita - Jazero - Bukovica o dľžke 12 km a Ivanove Korita - Majstori o dľžke 4,5 km.
Po makadamovej ceste, ktorá spája Ivanové Korita so sedlom Krstac (na ceste z Kotoru do Cetinje), sa môže z Krstacu urobiť pekný, peší horský výlet až na Jazerský vrch.
Pri ceste z Kotoru do Cetinje leží za Krstacom malá osada Njeguša, rodisko Petra II. Petrovića Njegoša a niekoľko dalších členov rodiny Petrovićov. Dnes je miesto známe výrobou njegušského syra a njegušského pršuta, najpreslávenejších lahôdok v Čiernej Hore. K tunajším špecialitám patrí aj ovčie mäso, údené a sušené podľa starých receptúr. Turisti, ktorí sa tu zastavujú na ich ochutnávku ochutnajú aj medovinu.
